Ľudovít Štúr – domáce verzus cudzie v jazyku… Prístup Ľudovíta Štúra k preberaniu cudzích slov nebol striktne odmietavý, hoci ich nadmerné používanie ostro kritizoval.
Pri príležitosti Roka Ľudovíta Štúra vám ponúkame plagát s výberom výrazov, ktoré Štúr vysvetľuje prostredníctvom latinských a nemeckých ekvivalentov. Z excerpcie Štúrových textov vyplýva, že používal aj cudzie slová, najmä výrazy s grécko-latinským základom. Na plagáte sa nachádzajú aj prevzaté slová, ktoré v súčasnosti už nenesú príznak cudzosti.
Ak ste počuli o tom, že sa pri výskume diela Ľudovíta Štúra zdôrazňovali predovšetkým jeho konštatovania o spisovnej slovenčine ako o samotnom jazyku, zablúďte na stránky štúdie s názvom Vzťah Ľudovíta Štúra k preberaniu cudzích slov v slovenčine od Jany Skladanej, ktorá bola uverejnená v časopise Slovenská reč (1993, roč. 58, č. 5).
Štúdia je dostupná tu – spolu s ďalšími podnetnými príspevkami.
A ak premýšľate o tom, ako je to s cudzími slovami v slovenčine dnes, dávame vám do pozornosti štúdiu s názvom Frekvencia lexikálnych jednotiek cudzieho pôvodu v slovenčine od autorov Radovana Garabíka a Agáty Karčovej, ktorá bola uverejnená v časopise Slovenská reč (2019, roč. 84, č. 1).
Štúdia je dostupná tu – spolu s ďalšími podnetnými príspevkami.
Pozrite si plagát a pokúste sa zodpovedať otázku, ktorú si (pravdepodobne) kládol aj Ľudovít Štúr – „domáce či cudzie?“.
Plagát s výberom výrazov, ktoré Ľudovít Štúr vysvetľuje prostredníctvom latinských a nemeckých ekvivalentov, nájdete tu.
Reel venujúci sa Ľudovítovi Štúrovi a jeho postoju k cudzím výrazom nájdete tu.
Viac o Roku Ľudovíta Štúra sa dozviete tu.