Zamysleli ste sa niekedy na prechádzkach po parkoch či lesoch nad tým, akými nárečovými pomenovaniami obdarili naši predkovia týchto hrdých strážcov hôrnych tajomstiev? Vedeli ste, že jestvuje skupina slov, ktoré sa používajú iba ako názov stromu, ktorý už je zoťatý, no nepoužijú sa na označenie kmeňa živého, rastúceho stromu?
- Uhádnete, ktoré slová možno použiť na pomenovanie časti stromu i ľudského tela?
- Už ste niekedy „ľežeľi na źemi jag ramasi“?
- Koľko guliačov sa dalo naložiť na jeden voz?
- Počuli ste už o kladných hubách? A ako súvisia so stromami?
- Aké ďalšie nárečové pomenovania jestvujú pre kmeň zrúbaného stromu?
Naša kolegyňa Ľubica Dvornická z dialektologického oddelenia sa venuje nárečovým pomenovaniam súvisiacim so stromami už viac ako jedno desaťročie nielen v celoslovenskom, ale aj v slovanskom nárečovom kontexte, a zo svojich výskumov nevynecháva ani historický jazykový materiál. Pestrú slovnú zásobu z názvoslovia týkajúceho sa kmeňa stromu – ten spoločne s koreňmi a korunou tvorí celý strom – spracovala v príspevkoch, ktoré môžete nájsť v archíve časopisu Kultúra slova v rubrike Zo studnice rodnej reči.
Reel so skupinami slov týkajúcich sa stromu nájdete tu.
- Dvornická, Ľubica: Strom ma korunu, drik a koreňe (1. časť). In: Kultúra slova, 2023, roč. 57, č. 3, s. 155 – 163 – dostupné tu.
- Dvornická, Ľubica: Strom ma korunu, drik a koreňe (2. časť). In: Kultúra slova, 2023, roč. 57, č. 6, s. 357 – 365 – dostupné tu.