Zo studnice rodnej reči: svätojánska muška

Spisovné názvy svätojánskej mušky v slovanských jazykoch súvisia s obdobím letného slnovratu a kresťanským sviatkom svätého Jána Krstiteľa (24. jún). Slovanské označenia sú motivované prvou alebo druhou časťou mena tohto svätca (Ján, krst-), napr. slovinská kresnica, chorvátska krijesnica, česká svatojanská muška a lužická janska muška. Názvy svetlušky súvisiace so sviatkom svätého Jána sú známe aj z neslovanských jazykov, napr. nemeckého pomenovania Johanneskäfer či maďarského szentjánosbogár.

  • Ako je to však s pomenovaniami tohto chrobáčika v slovenských nárečiach?
  • Počuli ste už o „svatojánskej katerinke“, „zelenej muške“ či „svatoho Jana krave“?

Na tieto (i mnohé ďalšie) označenia si posvietila naša kolegyňa z dialektologického oddelenia Ľubica Dvornická a spracovala ich v článku, ktorý môžete nájsť v archíve časopisu Kultúra slova v rubrike Zo studnice rodnej reči.

Viac informácií nájdete tu.


  • DVORNICKÁ, Ľubica: Pomenovania svätojánskej mušky v slovenských nárečiach. In: Kultúra slova, 2022, roč. 56, č. 3, s. 172 – 18 – dostupné tu.